Ako môžeš tak rýchlo zmiznúť? Bývaval si tu pre ňu každý jeden deň a pozri na seba teraz. Nestojí ti ani za jeden hlúpy pohľad. Ani za jedno kývnutie, ani za jeden úsmev. Bola to ona, kto ťa odstrašil, alebo si to bol ty sám? Keď ju najblišie stretneš, znova na ňu ani nepozrieš? Znova sa budeš tváriť, že netušíš o jej citoch k tebe a zostaneš len tým chladnokrvný hlupákom, ktorým si bol doteraz? Má aspoň dúfať v zmenu?
Ona v nič nedúfa. Nikdy pre nikoho nič neznamenala. Až kým ťa nestretla. Dal si jej všetko čo potrebovala a ona ti na oplátku dala svoju dôveru. Poznala ťa natoľko dobre, že vedela, že jej dôvera je pre teba skôr príťažou ako výhodou. No ty si to vydržal a objavil si ten skrytý pôžitok v jednom malom čine, v jednom malom slove. Pretože dôvera od nej bola ako pieseň pre nepočujúceho či kniha pre nevidiaceho. Niečo nevídané. Niečo ľahko stratitelné.
Tak predtým, ako jej ublížiš znova, rozmysli si dva razy,
stojí to za tie úrazy?
Za tie jazvy na jej polámanom srdci,
za tie prebdené bezhviezdne noci,
čo strávila čakaním na teba.
L.G
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára